Workation na Azoroch

Home office, teda práca z domu, je u slovenských zamestnancov stále veľmi populárny. Čoraz častejšie sa však začína skloňovať pojem „workation“. Spája v sebe dva anglické výrazy – work (práca) a vacation (dovolenka) a tomuto trendu prepadá čoraz viac ľudí. O čo ide? Vycestujete s rodinou do zahraničia, odkiaľ normálne pracujete, no zároveň si rozvrhnete čas tak, aby ste počas dňa spoznávali krajinu, prípadne oddychovali na pláži.

O tom, že workation môžu zvládať aj vyťažení manažéri, svedčí príbeh Lukáša Bednára. Trnavčan pochádzajúci zo Smoleníc sa venuje marketingu už 18 rokov, spolupracuje s veľkými spoločnosťami s obratom od 2 po stovky miliónov eur a pomáha im rásť. Sám sa v decembri rozhodol tento fenomén vyskúšať. Keď sme mu telefonovali, zastihli sme ho práve na Azorských ostrovoch. A vznikla z toho nasledujúca debata.

Na ako dlho ste vycestovali a prečo ste sa rozhodli práve pre Azorské ostrovy?

Rozhodli sme sa odísť na približne mesiac, pričom hlavným dôvodom paradoxne nebola práca, ale rodina. Máme 1,5-ročnú dcérku a nechceli sme, aby trávila zimu na Slovensku, kde sa teploty pohybujú okolo nuly a aj mrzne. Hľadali sme miesto, kde môže celý deň behať vonku. Azory, často nazývané „európsky Havaj“, nám ponúkli stabilných 17 až 20 °C. Aj z pohľadu práce marketéra to bola pragmatická voľba – neriešite víza ani roaming, a časový posun je minimálny, čo je kľúčové pre prácu s európskymi klientmi.

Museli ste si pred odchodom na Azorské ostrovy nastaviť nejaké špeciálne procesy?

Určite áno. Bez procesov by to bol chaos, nie workation. Ešte pred odchodom som si vyblokoval v kalendári časy na prácu a časy na rodinu. Dôležité bolo aj technické zabezpečenie – vedieť, že na ubytovaní budem mať garantovaný oddelený pracovný priestor - mám tu samostatnú pracovňu, no paradoxne využívam terasu na prácu s perfektným výhľadom, pričom mi asistuje dcérka. Využívam aj moderné AI nástroje na automatizáciu niektorých rutinných úloh či reportov, aby som ušetril čas, ktorý môžem venovať radšej rodine.

Museli ste sa seba samého dlho presviedčať, že aj tak pracovne vyťažený človek ako vy zvládne workation?

Ani nie, finálne rozhodnutie nám s manželkou trvalo sotva minútu. Sme totiž rodina cestovateľov, cestovanie máme v krvi a nerobí nám problém zbaliť sa a zmeniť prostredie. Najviac miest sa nám podarilo navštíviť v roku 2022, kedy ich bolo paradoxne 22. S netradičnými formami práce navyše experimentujem už dlho – ešte v roku 2015 som mal projekt „Úžasné leto“, kde som skúšal pracovať z rôznych miest, od záhrady, cez posed v lese až po auto. Workation beriem ako prirodzenú evolúciu home office. Nie je to o tom, že by som pracoval len menej, ale pracujem z inšpiratívnejšieho prostredia. Pri práci sa o to viac teším kedy ju dokončím, aby som si mohol vytvárať ostrovné zážitky s výhľadom na oceán alebo sopky. Dá sa povedať, že moja pracovná efektivita tu rapídne stúpa.

To znie tak, že popri práci reálne stíhate aj aktivity s rodinou...

Presne o tom to je. Workation nie je klasická dovolenka, kde vypnete telefón, je to o „work-vacation balance“. Skoré rána patria práci, kedy sa maximálne sústredím aby som stihol čo najviac. Akonáhle sa manželka s dcérkou zobudia, venujem sa im. Následne spravím niečo okolo obeda a poobedia patria rodinným dobrodružstvám. Tým, že sme tu dlhšie, nemusíme sa naháňať ako turisti, ktorí chcú vidieť všetko za pár dní. Žijeme tu celkom normálny život ako doma. Mnohým ľuďom sa spojenie dovolenky a práce možno na prvé počutie nepáči a asi ich zaujíma, koľko hodín denne pracujem. Odpoviem jasne: maximálne 4 hodiny denne a zatiaľ je to dokonca aj menej.

Máte na rodinu viac času ako počas bežného pracovného dňa na Slovensku?

Povedal by som, že ten čas je intenzívnejší a kvalitnejší. Doma človek skĺzne do rutiny domácich prác a všade okolo seba vidí, čo treba spraviť vnútri či vonku. Tu, keďže sme v cudzom prostredí, sa snažíme každú voľnú chvíľu využiť na spoločný zážitok. Je to aj o upevňovaní rodinných väzieb. Dcérka je na vzduchu vonku šťastná, my sme viac spolu a práca tým tiež netrpí. V Trnave by sme veru nešli každý deň na výlet, tak ako tu.

Už sa stala aj situácia, že ste ležali na pláži a vybavovali odtiaľ dôležitý pracovný hovor pre „veľký biznis“?

Snažím sa tomu vyhýbať. Hoci fotka s notebookom na pláži vyzerá na Instagrame dobre, realita je nepraktická – slnko svieti do monitora a piesok je všade. Na dôležité hovory a biznis potrebujem pokoj a svoje zázemie v dome, prípadne v aute. Na pláž chodím oddychovať s rodinou, nie pracovať. Hranice musia byť. Plus stále to nie je more, ale oceán, ktorý obklopuje ostrov - a ten je studený. No prechádzky po pláži sú veľmi upokojujúce.

Podarilo sa vám nastaviť si workation na prvý pokus ideálne, alebo vás niečo zaskočilo?

Najväčšou lekciou je realizmus, že 8 hodín denne asi nechcete na workation pracovať. Mesiac pred odletom na Azory som musel doma stihnúť všetko, čo by som inak odkladal na neskôr – napríklad aj vybaviť STK auta. Z pracovnej stránky som pár dní pred odletom musel pracovať aj 12 hodín denne, jednoducho niektoré veci sa museli vyriešiť fyzickými stretnutiami. Nechcel som ísť na Azory len fyzicky, ale aj mentálne. A preto som si určil, že do odchodu musím stihnúť omnoho viac ako inokedy. Dá sa to prirovnať akoby to bol pre mňa koniec roka už v novembri.

Treba počítať aj s nepredvídanými udalosťami. Pár dní pred odchodom mala dcérka z večera do rána teplotu 39,5 stupňa a už sme si mysleli, že sa nakoniec nikam nepôjde. S chorým dieťaťom by som určite necestoval, bolo by to trápenie pre všetkých. Našťastie to dopadlo dobre.

Nie je problémom nastaviť si hranice medzi pracovným časom a dovolenkovaním? 

Je to asi tá najväčšia výzva. Hrozí riziko, že budete mať pocit, že nie ste ani poriadne v práci, ani na dovolenke. Preto dodržiavam rannú rutinu, kedy chcem stihnúť čo najviac. Telefón neberiem so sebou často ani mimo pracovne, čo na domácom home office u mňa neplatí a telefón mávam aj v kúpeľni. Tu, keď odídem z pracovne, prepínam do režimu „dovolenka“. Vyžaduje si to disciplínu, ale odmena v podobe poobedného výletu každý deň za to stojí. A samozrejme ako som spomínal, dôležité je asynchrónna komunikácia, pričom nemám ani zapnutý telefón, len wifi tak, aby mi nevolali ľudia s tým, čo počká, ale oni to chcú hneď.

Mesiac v cudzine však niečo stojí. Je to pre vás veľký náklad?

Beriem to ako investíciu, nie náklad. Životné náklady na Azoroch sú porovnateľné so Slovenskom, v niečom dokonca nižšie. Tým, že normálne pracujem a firma beží, nevytváram si stratu. Navyše, mal som šťastie na "Remote work friendly house" vďaka kontaktom, čo tiež pomohlo rozpočtu. Každé minuté euro sa mi vráti v psychickom zdraví, rodinných vzťahoch, zážitkoch či nápadoch pre klientov. Mojím cieľom však nie je primárne finančná návratnosť, ale čas s rodinou – nie na počet hodín, ale s dôrazom na kvalitu.

Spomínali ste návratnosť v nápadoch. Prezradíte na záver aj nejaké biznisové plány?

Tento pobyt využívam aj na to, aby som na Azoroch intenzívne premýšľal, čo v živote zmeniť. Čím som starší, tým viac na sebe vidím, že chcem robiť menej, ale kvalitnejšie. Veľmi som si po tridsiatke začal vyberať klientov aj projekty, ktorým venujem svoj čas. Kým moje 20-ročné ja riešilo všetko a bralo každú príležitosť, dnes je to inak. Asi som predsa len trochu dozrel. Workation mi dáva priestor a nadhľad presne na tieto úvahy o smerovaní firmy a mojej budúcnosti.